Zasáhly mě myšlenky tohoto kněze:
Brat Šavol (*1. 10. 1976 v Trnave) je premonštrátsky kňaz a básnik.
Ukážky z denníka Za múrmi kláštora vydanom vo vydavateľstve Charis, Bratislava 2004:
1./
až dnes viem, že šťastie nie je v kláštore,do ktorého som prišiel. že ono bolo rovnakoaj na mieste, z ktorého som odišiel. dnes užby som to neurobil.sme príliš zhýčkaní a preto si myslíme, žešťastie nás čaká v kláštore, ak sme ho nedokázalinájsť v živote. ale to by bol Pán Bohveľký hazardér a milióny žobrákov, hladujúcich,chudákov a kriplov na celom svete, onivšetci by boli len bezvýznamnými hračkamiv jeho rukách. a predsa mnohí z nich dokážubyť šťastní, zatiaľ čo mnohí plačú nad svojímnešťastím.
3./
my, čo sme sa zasvätili Bohu, si o sebe častoveľa myslíme. správame sa ako namyslencia zabúdame, že Boh nás povolal kvôli našejúbohosti, aby nás zachránil. kláštor je jednaz ciest k Bohu. šťastný človek, ktorý dokážerobiť dobro, bez toho, aby si to uvedomovalalebo potreboval na to rôzne predpisy a normy.my, čo žijeme v kláštoroch, nie sme vôbechrdinovia, ako sa môže zdať, ale veľkí slabosi.a Boha potrebujeme oveľa viac ako ktokoľvekiný, nad koho sa tak často povyšujeme.
5./
už dlho sa nedokážem rozprávať s Bohom.mojím spoločníkom sa stal diabol. nieten s rožkami, ale ten, ktorého vidím v zrkadlezakaždým, keď nadávam, keď sa hnevám,ohováram. priateľu, aj ja chodím na spoveď.aj ja poznám diabla. dokonca živého.spoznal som ho v okamihu, keď som vo svojomživote objavil živého Boha. bol tu aj predtým,keď som si jeho prítomnosť neuvedomoval,keď som ho necítil. bol tu a odpočíval.lebo som odpočíval ja. ale keď som vstal,vstal spolu so mnou a stal sa mojim spoločníkom.čím väčšmi je prítomný v mojom životeživý Boh, tým väčšmi je v ňom prítomnýaj živý diabol. stal sa odvrátenou stranoumôjho áno a odvrátenou stranou môjho nie.diabol je. a je tým najdôveryhodnejšímsvedkom Boha a to ho najviac štve. napriektomu, že ho opustil, zostal jeho sluhom. pretožeBoh vie aj jeho najväčšiu špinavosť premeniťna dobro a dať aj jeho najväčšej ohavnostizmysel.
8./
Boh sa stal človekom a človeku to nestačilo.a to bola isto tá najväčšia rana preBoha. stále potrebujeme nové a nové dôkazy,ďalšie a ďalšie posilnenia na ceste našejviery, akoby sme to najväčšie už neboli dostali.a tak odišiel zo sveta prvý svätý, a potomdruhý a tretí, stý a tisíci. a čím je naša vieraslabšia, tým viac svätých potrebujeme a máme.a Boh, ako sa stal z veľkej lásky k námčlovekom, teraz z veľkej lásky k nám tolerujeaj tieto naše slabosti. čo všetko je Boh ochotnýurobiť pre našu spásu. a my zatiaľ len vyrábamenové sochy, maľujeme nové obrazya chválime sa novým vydaním biblie, ktorá našlamiesto v našej poličke.
9./
stretol som mladého muža znechuteného
pomermi v Cirkvi, ubitého a smutného. videlsom ho duchovne umierať a nevedel som mupomôcť. za jeho stratou viery neboli jehovisti,ani satanisti, ani žiadni iní -isti. boli tokresťania.židia ukrižovali Krista. a čo my? sme snáďiní? mám pocit, že denne staviame nie jeden,ale desiatky krížov pre tých, čo majú inýnázor, pre tých, ktorých kritiku nevieme stráviť.a ako ťažko odpúšťame. akoby nás to Kristusneučil. chválime sa ľuďmi, ktorých sme priviedlik Bohu. budeme sa však zodpovedať ajza tých, ktorých sme od neho odohnali.Cirkev je jedna veľká kopa hnoja,povedal mi ten mladý muž.kopa hnoja, ktorá má veľký zmysel,dodal som ja.práve na hnoji sa totiž darí najkrajším rastlinám.buď krásnym kvetom na tejto kopea potom si uvedomíš jej životodarnú silua nebudeš sa viac zaoberať zápachom, ktorýz nej z času na čas prenikne.zamiluj si Cirkev ako matku a potom jejdokážeš prepáčiť aj omyly a možné pochybenia,tak ako si ich rád prepáčil svojej matke,ktorá ťa vychovala.Kristus nám zanechal svoju Cirkev a vložilju do našich rúk. a odvtedy si jej spolutvorcomaj ty. nezabudni na to, keď sa nabudúcedo nej opäť pustíš.
11./
v živote som tvrdošijne hľadal pravdu a ažtu som prišiel na to, že žiadna s výnimkoutej, ktorú nazývame Boh, nie je. keby totižbola, nemusel sa Boh stať človekom.chceme spoznať a pochopiť Boha akoBoha, a zatiaľ sme ho nespoznali a nepochopiliani ako skutočnosť.
12./
pre život v kláštore sú potrebné dve veci.povolanie a silný žalúdok. skoro vždy cítim,že jedno mi chýba.až teraz viem, prečo je v kláštoroch takmálo zrkadiel.Pán Boh je veľmi tolerantný. inak by muselpriznať, že týždeň mohol mať pokojne päťdní.
14./
pozval som do kostola prostitútku a vznikolproblém. nebol v tom, že prišla, veď do kostolachodí denne množstvo prostitútok, lento o nich nikto nevie.o tej mojej to vedeli. a to ich znervózňovalo.práve preto chodí do kostolov tak máloznámych prostitútok. my kresťania si akosipotrpíme na anonymitu. a to nás robí zraniteľnými.
20./
v živote máme len jedného skutočnéhopriateľa a nepriateľa. tým priateľom a nepriateľomzároveň je naše svedomie. ono jedinénám zostane, keď sa všetko stratí. svedomiea viac už nič.
23./
keby sme Boha prestali hľadať na nebesiacha začali ho vidieť v živote, ktorý námdal, nemuseli by sme jedného dňa prosiťo pár dní či týždňov navyše.nie je nič ťažšie a smutnejšie ako jednéhodňa povedať: keby som tak mal o 20 rokovmenej.
24./
z Boha sme urobili vedu. robíme si problémz toho, čo mu môžeme a máme ponúknuť.a pritom môžeme a máme k dispozícii lenjedno, o čo v skutočnosti stojí. naše áno. tukdesi sa končí veda o Bohu a začína sa praktickýživot s ním.
25./
pochopiť seba znamená pochopiť Boha vnás.
28./
mám službu pri kňazovi, ktorý mal ťažkúautohaváriu. má za sebou klinickú smrť, zostalomu jedno oko a ochrnuté telo. celé dnileží na posteli, všetci okolo neho robia všetko,čo mu vidia na oku, ktoré mu zostalo, a onnapriek tomu nie je spokojný. všetci sú zlí, pretožeho nechápu, nerozumejú mu. nikto byvraj ani týždeň nevydržal to, čo on. 24 hodínje pri ňom rodná sestra. opičia láska dostalazelenú. virtuálna realita sa zahlodala hlbokodo zvyškov jeho tela. kňaz, ktorý ešte nedávnohovoril ľuďom o viere, o schopnosti oslobodiťsa od všetkého, čo máme, sa dnes stalobeťou svojho ega.kŕčovito sa drží všetkého okolo, závislý odvecí, ktoré už nikdy nechytí do ruky, prepadása čoraz hlbšie do seba.aj o poschodie vyššie býva kňaz po ťažkejautohavárii. má ochrnuté telo a potravu prijímacez sondu. nemá pri sebe rodnú sestru,ani žiadnych iných pomocníkov. nemodlia sapri ňom denne všetky predpísané aj vymyslenémodlitby. jeho tvár nekriví žiadna strašidelnágrimasa. je spokojný a vyrovnaný.veľmi rád chodím na prvé poschodie. uvidelsom tu nebo. nebo a peklo sa začínajú užtu na zemi. videl som ich. len to ma mrzí, žesom vám o tom, otče, nedokázal nikdy povedať.bol som slaboch a v skutočnosti som vásasi nikdy nemal rád. videl som vo vás seba,svoje pády a zranenia, svoje ja. videl som vásumierať a tešil som sa v duchu, že vám už viacnebudem musieť vymieňať vaše plienky. vy stevšak smrť nevideli. necítili ste ju, aj keď vámmalá priateľka sedela na jazyku, vy ste spokojnepúšťali svoje vetry a nechali ste si škrabaťhlavu veľkou kefou. a smrť zatiaľ s vamitancovala posledný valčík. valčík na rozlúčku,ktorým ste prešli až za veľkú oponu života.žiadne zvieratá nie sú tak nenásytné a chlípne akočlovek a žiadne zviera nie je také ctižiadostivé, napísalmôj obľúbený lewis. už rozumiem.sv. augustín raz povedal: Boh nás chce obdarovať,ale nemôže, lebo máme plné ruky, a on nemá kamdať svoje dary.a tak aj smrť neprichádza akodar, ale ako nevolaný hosť. hosť, ktorý násprinúti prevetrať skrine.báli ste sa smrti, ako sa malé dieťa bojítmy. ale ona nebola čierna. všimli ste si? vašasmrť bola krásne ružová. aspoň pre nás čosme zostali, to bola prímes ružovej budúcnosti.vaše telo bolo ubolené, vaša duša bolaubolená. celý ste boli ubolený. dokonalé výkupné,drobná minca anjelovi smrti ako sprepitné.bude stačiť? kríž na hrudi nestačí. patrína plecia. odvykli si. zabudli na lásku. veď čoiné je láska ako dávať zo seba. v tom si sanemýlil, priateľ džibrán.Boh nás chce celých. nestojí o naše zvyšky.boli ste pre mňa výčitkou. vaša smrť bola premňa znamením veľkej nelásky, ktorú som vámponúkal ako prostitútka na krajnici, dávajúcaz mála prebytku, ktorý ešte vlastní.a vaša smrť sa mi vyškierala rovno do očí,zatiaľ čo ja som umýval vaše mŕtve telo a nedokázalsom zaplakať.boli ste krásne mŕtvy. ako naozaj. až somsa čudoval, že ste odo mňa nič nechceli. nebolsom dobrým opatrovníkom. vy ste nebolidobrým pacientom. a tak sme si kvit aspoňzatiaľ, kým sa opäť nestretneme.Kristus považuje za samozrejmé, že my ľudiasme zlí. pokiaľ neuznáme, že tento predpoklad je pravdivý, aj keď sme súčasťousveta, ktorý prišielspasiť, nie sme tými poslucháčmi, ktorým sú určenéjeho slová.aký si neľútostný starý lewis. ako by si nebolpriateľom. sypem si popol na hlavu a prosímo lásku.ako malé šteňa, ktoré nechápe dobrotu svojhopána, keď mu ňufák strčí do vlastných výkalov,keď ho kúpe a umýva, učí ho povelom. keby bolototo šteňa teológom, nikdy by nesúhlasilo s názorom,že Boh je dobrý. to pochopí, až keď sa stanepsom a bude môcť bývať spolu s pánom v jednompríbytku.och lewis, múdry lewis, ty čo si ma naučiltykať smrti a zabudol si ma upozorniť, že je todáma v rokoch, ktorá si potrpí na nežnôstky.a zatiaľ vykám láske. koľko ešte cudzích smrtíprežijem, aby som mohol otvoriť šampanskéa pripiť si s tebou na zdravie, ty moja trpezlivá,dobrotivá... všetko znášajúca, vo všetkoveriaca, vo všetko dúfajúca, vytrvalá.. ty,čo nikdy nezanikneš, daj sa mi pozrieť dotváre.
30./
zlo je často iba nepochopením dobra, ktorénám ponúka Boh, nepochopením zámeru,ktorý s nami má.Boh nám vždy ponúka dobro, sme to my,kto ho môže premeniť na zlo. až takú slobodunám dal Boh.
32./
nie alkoholici, bezdomovci či narkomanipotrebujú nás. to my potrebujeme ich. Bohim vie pomôcť aj bez nás. to nám nevie pomôcťbez nich.
34./
Pane, daj mi bližšie spoznať samého seba.lebo len potom dokážem bližšie spoznať ajostatných ľudí.Pane, daj mi porozumieť samému sebe.lebo len potom dokážem porozumieť aj iným.Pane, daj mi zmieriť sa so sebou. lebo lentak sa dokážem zmieriť aj s druhými.Pane daj, aby som sa na ľudí dokázal pozeraťcez seba, lebo len vtedy pochopím, čovšetko nemôžem od nich pre vlastnú nedokonalosťžiadať.
35./
povedať Bohu svoje áno je ako povedaťžene: mám ťa rád. po slovách musia nasledovaťčiny a každodenné pripomínanie si svojhozáväzku.
36./
keď som prežil svoj prvý orgazmus, bolsom nadšený. milovanie sa pre mňa na dlhostalo drogou. a potom prišiel Boh a ukázal mi,ako orgazmus nemusí byť len minútová záležitosť.a ja som pochopil, že mám aj dušu.duševný orgazmus je odmena za našu vernosťa vytrvalosť. preto prichádza tak zriedkavo.
39./
keby sme sa pred každým odsúdením človekazaujímali aj o dôvody jeho činu, museliby sme veľakrát odsúdiť najprv sami seba, žesme ho vôbec chceli odsúdiť. keby Boh súdillen na základe našich skutkov, nebo by boloprázdne. nevyprázdňujme svet.
41./
Boh je síce všemohúci, no my hovorímeáno a nie. bez nášho áno by bol Boh len pastierbez oviec a my ovce bez pastiera. a neboby mohli poslať do konkurzu. a už mi viacnehovorte, že Boh je egoista.
42./
vždy keď ma kritizujú za to, aký som rehoľník,poviem im: Boh ma zavolal preto akýsom, nie aký by som mal byť alebo budem. jasom sa sem nepýtal, on ma pozval. u nehohláste reklamáciu.44./
dnes skladám svoje prvé rehoľné sľubya premýšľam o slovách albana carisiho, ktorémi povedal:keď sa ráno prebudíš, poďakuj Bohu, že žiješ,a keď sa zvečerí, modli sa k Bohu, aby si nasledujúceráno mohol urobiť to isté.tvoja modlitba nech nie je nikdy egoistická záležitosť,pretože ak sa máš dobre ty a ostatní okoloteba sa majú zle, nie je to modlitba. musíš sa vždynajprv postarať o modlitbu za druhých a potom tispolu s ňou príde aj modlitba za teba.
45./
v deň, keď som spoznal živého Boha, začalasa moja krížová cesta. neprešiel odvtedyžiadny, že by som toto stretnutie ľutoval. skôrnaopak, naučil som sa vážiť si a rešpektovaťneveriacich. a tak trošku im závidieť. to čo sija už môžem len denne pripomínať, ich eštelen čaká. prvé stretnutie s Bohom je ako prváláska. skús sa poobzerať. mám taký pocit, žeťa práve čaká. živý Boh sa ťa chce dotknúť.pozdrav ho odo mňa a odkáž, že ďakujem. jasom zatiaľ na to nenabral odvahu.
46./
kláštor, to nie sú múry budovy. sú to múrysrdca, za ktorými žije chudobný, čistý a poslušnýBoh.
47./
najťažšou vecou v živote človeka je odpustenie.pre Boha je to najľahšia vec na svete.odpustenie je priepasť, ktorá nás navzájomoddeľuje.
48./
my nevieme a bojíme sa. Boh vie a napriektomu sa nebojí.strach je najdokonalejšia virtuálna realita,ktorej sme my ľudia schopní.
50./
pochopiť dnešného človeka znamená pochopiťnietzscheho antikrista. a to chce odvahuzájsť do obchodu a kúpiť si zrkadlo.
51./
rozdiel medzi veriacim a neveriacim chorýmna rakovinu nie je v intenzite bolesti, alev prístupe k nej.
52./
vojna a kláštor urobia z muža chlapa.
53./
vždy keď spácham hriech a urobím niečozlé, Boh ma trestá láskou. a to je pre mňa tonajväčšie utrpenie.
56./
našiel som Boha. zodvihol som ho zo zeme.chýbal mu kríž, a tak som mu ponúkolsvoj. prijal. bol taký zvláštny: niekto mu odrezalruky a nohy – iba kýpte.pozeral som sa naňho a bolo mi ho ľúto.zohyzdený Kristus bol výtvorom môjho života,zatiaľ čo ja som si falošne nahováral, žeto tí druhí.
58./
pokora je našim lístkom na ceste za Kristom.revízorom je sám Boh.problém je v tom, že predavačmi nie sú ľudiaktorých milujeme. preto sú z nás častočierni pasažieri, ktorí nedokážu podísť k okienku,lebo za ním sedí spolubrat so smradľavýminohami.
59./
celibát je nepochopený dar. možnosť každýdeň sa celý venovať Bohu. veď čo viac mumôžeme ponúknuť, ak nie samých seba? a čomenej mu chceme dať, ak nie nás samotných?
60./
Boh nestojí o naše zvyšky. chce nás celých.nato nám dal kríž. nie na okrasu.
61./
môj starý spovedník mi dnes povedal:ak chceš byť dobrý kňaz, spytuj si svedomie, čidokážeš vydržať bez ženy a bez peňazí. ak nie, nebudez teba dobrý kňaz. dávaj si pozor na ženy a napeniaze.svoju neveru voči Bohu dokážeš pred ľuďmiskryť, lásku k peniazom však pred nimi neutajíš.nikdy nebuď lakomý.neveru ti ľudia odpustia, lakomstvo ti ale nikdynezabudnú.
62./
modlitba je ten najcennejší dar, aký môžemejeden druhému dať. a nikto sa už nemôževyhovoriť, že je príliš chudobný.
64./
Boh nikdy nič nevyčíta, vždy sa snaží pochopiť.výčitky sú parketou diabla. hriech a výčitkysú jeho najsilnejšou zbraňou.
69./
niekedy stačí povedať Bohu: milujem Ťa.to má často oveľa väčšiu cenu ako povinnémodlitby celého dňa.70./
ľudia si mnoho ráz myslia, že my v kláštorochnemusíme zápasiť o Božiu milosť. akoveľmi sa mýlia. žiaden kláštor nie je nebo.v tom je Božia spravodlivosť.inak by všetci ľudia boli v kláštoroch a niktoby sa nechcel trápiť v živote.
71./
Boh má rád kláštory - kvôli hre na schovávačku.
72./
sedím v kaplnke a čítam bukowského. neprestalsom mu rozumieť a to je fajn. o malúchvíľu vystrieda charlesa v mojich rukách breviár.idem zachraňovať svet. keby sa vám zdalo,že som sa až priveľmi zmocnil svojej úlohy,príďte ma zachrániť. budem čakať.
Komentáře
Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.