Zasáhly mě myšlenky tohoto kněze:

Brat Šavol (*1. 10. 1976 v Trnave) je premonštrátsky kňaz a básnik. 

 

 

Ukážky z denníka Za múrmi kláštora vydanom vo vydavateľstve Charis, Bratislava 2004:

 

1./

až dnes viem, že šťastie nie je v kláštore,
do ktorého som prišiel. že ono bolo rovnako
aj na mieste, z ktorého som odišiel. dnes už
by som to neurobil.
sme príliš zhýčkaní a preto si myslíme, že
šťastie nás čaká v kláštore, ak sme ho nedokázali
nájsť v živote. ale to by bol Pán Boh
veľký hazardér a milióny žobrákov, hladujúcich,
chudákov a kriplov na celom svete, oni
všetci by boli len bezvýznamnými hračkami
v jeho rukách. a predsa mnohí z nich dokážu
byť šťastní, zatiaľ čo mnohí plačú nad svojím
nešťastím.

 

3./

my, čo sme sa zasvätili Bohu, si o sebe často
veľa myslíme. správame sa ako namyslenci
a zabúdame, že Boh nás povolal kvôli našej
úbohosti, aby nás zachránil. kláštor je jedna
z ciest k Bohu. šťastný človek, ktorý dokáže
robiť dobro, bez toho, aby si to uvedomoval
alebo potreboval na to rôzne predpisy a normy.
my, čo žijeme v kláštoroch, nie sme vôbec
hrdinovia, ako sa môže zdať, ale veľkí slabosi.
a Boha potrebujeme oveľa viac ako ktokoľvek
iný, nad koho sa tak často povyšujeme.

 

5./

už dlho sa nedokážem rozprávať s Bohom.
mojím spoločníkom sa stal diabol. nie
ten s rožkami, ale ten, ktorého vidím v zrkadle
zakaždým, keď nadávam, keď sa hnevám,
ohováram. priateľu, aj ja chodím na spoveď.
aj ja poznám diabla. dokonca živého.
spoznal som ho v okamihu, keď som vo svojom
živote objavil živého Boha. bol tu aj predtým,
keď som si jeho prítomnosť neuvedomoval,
keď som ho necítil. bol tu a odpočíval.
lebo som odpočíval ja. ale keď som vstal,
vstal spolu so mnou a stal sa mojim spoločníkom.
čím väčšmi je prítomný v mojom živote
živý Boh, tým väčšmi je v ňom prítomný
aj živý diabol. stal sa odvrátenou stranou
môjho áno a odvrátenou stranou môjho nie.
diabol je. a je tým najdôveryhodnejším
svedkom Boha a to ho najviac štve. napriek
tomu, že ho opustil, zostal jeho sluhom. pretože
Boh vie aj jeho najväčšiu špinavosť premeniť
na dobro a dať aj jeho najväčšej ohavnosti
zmysel.                             

 

8./

   Boh sa stal človekom a človeku to nestačilo.
a to bola isto tá najväčšia rana pre
Boha. stále potrebujeme nové a nové dôkazy,
ďalšie a ďalšie posilnenia na ceste našej
viery, akoby sme to najväčšie už neboli dostali.
a tak odišiel zo sveta prvý svätý, a potom
druhý a tretí, stý a tisíci. a čím je naša viera
slabšia, tým viac svätých potrebujeme a máme.
a Boh, ako sa stal z veľkej lásky k nám
človekom, teraz z veľkej lásky k nám toleruje
aj tieto naše slabosti. čo všetko je Boh ochotný
urobiť pre našu spásu. a my zatiaľ len vyrábame
nové sochy, maľujeme nové obrazy
a chválime sa novým vydaním biblie, ktorá našla
miesto v našej poličke.

 

        9./

  stretol som mladého muža znechuteného

pomermi v Cirkvi, ubitého a smutného. videl
som ho duchovne umierať a nevedel som mu
pomôcť. za jeho stratou viery neboli jehovisti,
ani satanisti, ani žiadni iní -isti. boli to
kresťania.
židia ukrižovali Krista. a čo my? sme snáď
iní? mám pocit, že denne staviame nie jeden,
ale desiatky krížov pre tých, čo majú iný
názor, pre tých, ktorých kritiku nevieme stráviť.
a ako ťažko odpúšťame. akoby nás to Kristus
neučil. chválime sa ľuďmi, ktorých sme priviedli
k Bohu. budeme sa však zodpovedať aj
za tých, ktorých sme od neho odohnali.
Cirkev je jedna veľká kopa hnoja,
povedal mi ten mladý muž.
kopa hnoja, ktorá má veľký zmysel,
dodal som ja.
práve na hnoji sa totiž darí najkrajším rastlinám.
buď krásnym kvetom na tejto kope
a potom si uvedomíš jej životodarnú silu
a nebudeš sa viac zaoberať zápachom, ktorý
z nej z času na čas prenikne.
zamiluj si Cirkev ako matku a potom jej
dokážeš prepáčiť aj omyly a možné pochybenia,
tak ako si ich rád prepáčil svojej matke,
ktorá ťa vychovala.
Kristus nám zanechal svoju Cirkev a vložil
ju do našich rúk. a odvtedy si jej spolutvorcom
aj ty. nezabudni na to, keď sa nabudúce
do nej opäť pustíš.

 

 11./

 v živote som tvrdošijne hľadal pravdu a až
tu som prišiel na to, že žiadna s výnimkou
tej, ktorú nazývame Boh, nie je. keby totiž
bola, nemusel sa Boh stať človekom.
chceme spoznať a pochopiť Boha ako
Boha, a zatiaľ sme ho nespoznali a nepochopili
ani ako skutočnosť.

 

 12./

 pre život v kláštore sú potrebné dve veci.
povolanie a silný žalúdok. skoro vždy cítim,
že jedno mi chýba.
až teraz viem, prečo je v kláštoroch tak
málo zrkadiel.
Pán Boh je veľmi tolerantný. inak by musel
priznať, že týždeň mohol mať pokojne päť
dní.

 

 14./

 pozval som do kostola prostitútku a vznikol
problém. nebol v tom, že prišla, veď do kostola
chodí denne množstvo prostitútok, len
to o nich nikto nevie.
o tej mojej to vedeli. a to ich znervózňovalo.
práve preto chodí do kostolov tak málo
známych prostitútok. my kresťania si akosi
potrpíme na anonymitu. a to nás robí zraniteľnými.

 

 20./

 v živote máme len jedného skutočného
priateľa a nepriateľa. tým priateľom a nepriateľom
zároveň je naše svedomie. ono jediné
nám zostane, keď sa všetko stratí. svedomie
a viac už nič.

 

23./

keby sme Boha prestali hľadať na nebesiach
a začali ho vidieť v živote, ktorý nám
dal, nemuseli by sme jedného dňa prosiť
o pár dní či týždňov navyše.
nie je nič ťažšie a smutnejšie ako jedného
dňa povedať: keby som tak mal o 20 rokov
menej.

 

 24./

 z Boha sme urobili vedu. robíme si problém
z toho, čo mu môžeme a máme ponúknuť.
a pritom môžeme a máme k dispozícii len
jedno, o čo v skutočnosti stojí. naše áno. tu
kdesi sa končí veda o Bohu a začína sa praktický
život s ním.

 

25./

pochopiť seba znamená pochopiť Boha v
nás.

 

28./

mám službu pri kňazovi, ktorý mal ťažkú
autohaváriu. má za sebou klinickú smrť, zostalo
mu jedno oko a ochrnuté telo. celé dni
leží na posteli, všetci okolo neho robia všetko,
čo mu vidia na oku, ktoré mu zostalo, a on
napriek tomu nie je spokojný. všetci sú zlí, pretože
ho nechápu, nerozumejú mu. nikto by
vraj ani týždeň nevydržal to, čo on. 24 hodín
je pri ňom rodná sestra. opičia láska dostala
zelenú. virtuálna realita sa zahlodala hlboko
do zvyškov jeho tela. kňaz, ktorý ešte nedávno
hovoril ľuďom o viere, o schopnosti oslobodiť
sa od všetkého, čo máme, sa dnes stal
obeťou svojho ega.
kŕčovito sa drží všetkého okolo, závislý od
vecí, ktoré už nikdy nechytí do ruky, prepadá
sa čoraz hlbšie do seba.
aj o poschodie vyššie býva kňaz po ťažkej
autohavárii. má ochrnuté telo a potravu prijíma
cez sondu. nemá pri sebe rodnú sestru,
ani žiadnych iných pomocníkov. nemodlia sa
pri ňom denne všetky predpísané aj vymyslené
modlitby. jeho tvár nekriví žiadna strašidelná
grimasa. je spokojný a vyrovnaný.
veľmi rád chodím na prvé poschodie. uvidel
som tu nebo. nebo a peklo sa začínajú už
tu na zemi. videl som ich. len to ma mrzí, že
som vám o tom, otče, nedokázal nikdy povedať.
bol som slaboch a v skutočnosti som vás
asi nikdy nemal rád. videl som vo vás seba,
svoje pády a zranenia, svoje ja. videl som vás
umierať a tešil som sa v duchu, že vám už viac
nebudem musieť vymieňať vaše plienky. vy ste
však smrť nevideli. necítili ste ju, aj keď vám
malá priateľka sedela na jazyku, vy ste spokojne
púšťali svoje vetry a nechali ste si škrabať
hlavu veľkou kefou. a smrť zatiaľ s vami
tancovala posledný valčík. valčík na rozlúčku,
ktorým ste prešli až za veľkú oponu života.
žiadne zvieratá nie sú tak nenásytné a chlípne ako
človek a žiadne zviera nie je také ctižiadostivé, napísal
môj obľúbený lewis. už rozumiem.
sv. augustín raz povedal: Boh nás chce obdarovať,
ale nemôže, lebo máme plné ruky, a on nemá kam
dať svoje dary.
a tak aj smrť neprichádza ako
dar, ale ako nevolaný hosť. hosť, ktorý nás
prinúti prevetrať skrine.
báli ste sa smrti, ako sa malé dieťa bojí
tmy. ale ona nebola čierna. všimli ste si? vaša
smrť bola krásne ružová. aspoň pre nás čo
sme zostali, to bola prímes ružovej budúcnosti.
vaše telo bolo ubolené, vaša duša bola
ubolená. celý ste boli ubolený. dokonalé výkupné,
drobná minca anjelovi smrti ako sprepitné.
bude stačiť? kríž na hrudi nestačí. patrí
na plecia. odvykli si. zabudli na lásku. veď čo
iné je láska ako dávať zo seba. v tom si sa
nemýlil, priateľ džibrán.
Boh nás chce celých. nestojí o naše zvyšky.
boli ste pre mňa výčitkou. vaša smrť bola pre
mňa znamením veľkej nelásky, ktorú som vám
ponúkal ako prostitútka na krajnici, dávajúca
z mála prebytku, ktorý ešte vlastní.
a vaša smrť sa mi vyškierala rovno do očí,
zatiaľ čo ja som umýval vaše mŕtve telo a nedokázal
som zaplakať.
boli ste krásne mŕtvy. ako naozaj. až som
sa čudoval, že ste odo mňa nič nechceli. nebol
som dobrým opatrovníkom. vy ste neboli
dobrým pacientom. a tak sme si kvit aspoň
zatiaľ, kým sa opäť nestretneme.
Kristus považuje za samozrejmé, že my ľudia
sme zlí. pokiaľ neuznáme, že tento predpoklad je pravdivý, aj keď sme súčasťou
sveta, ktorý prišiel
spasiť, nie sme tými poslucháčmi, ktorým sú určené
jeho slová.
aký si neľútostný starý lewis. ako by si nebol
priateľom. sypem si popol na hlavu a prosím
o lásku.
ako malé šteňa, ktoré nechápe dobrotu svojho
pána, keď mu ňufák strčí do vlastných výkalov,
keď ho kúpe a umýva, učí ho povelom. keby bolo
toto šteňa teológom, nikdy by nesúhlasilo s názorom,
že Boh je dobrý. to pochopí, až keď sa stane
psom a bude môcť bývať spolu s pánom v jednom
príbytku.
och lewis, múdry lewis, ty čo si ma naučil
tykať smrti a zabudol si ma upozorniť, že je to
dáma v rokoch, ktorá si potrpí na nežnôstky.
a zatiaľ vykám láske. koľko ešte cudzích smrtí
prežijem, aby som mohol otvoriť šampanské
a pripiť si s tebou na zdravie, ty moja trpezlivá,
dobrotivá... všetko znášajúca, vo všetko
veriaca, vo všetko dúfajúca, vytrvalá.. ty,
čo nikdy nezanikneš, daj sa mi pozrieť do
tváre.

 

30./

zlo je často iba nepochopením dobra, ktoré
nám ponúka Boh, nepochopením zámeru,
ktorý s nami má.
Boh nám vždy ponúka dobro, sme to my,
kto ho môže premeniť na zlo. až takú slobodu
nám dal Boh.

 

32./

nie alkoholici, bezdomovci či narkomani
potrebujú nás. to my potrebujeme ich. Boh
im vie pomôcť aj bez nás. to nám nevie pomôcť
bez nich.

 

34./

Pane, daj mi bližšie spoznať samého seba.
lebo len potom dokážem bližšie spoznať aj
ostatných ľudí.
Pane, daj mi porozumieť samému sebe.
lebo len potom dokážem porozumieť aj iným.
Pane, daj mi zmieriť sa so sebou. lebo len
tak sa dokážem zmieriť aj s druhými.
Pane daj, aby som sa na ľudí dokázal pozerať
cez seba, lebo len vtedy pochopím, čo
všetko nemôžem od nich pre vlastnú nedokonalosť
žiadať.

 

35./

povedať Bohu svoje áno je ako povedať
žene: mám ťa rád. po slovách musia nasledovať
činy a každodenné pripomínanie si svojho
záväzku.

 

36./

keď som prežil svoj prvý orgazmus, bol
som nadšený. milovanie sa pre mňa na dlho
stalo drogou. a potom prišiel Boh a ukázal mi,
ako orgazmus nemusí byť len minútová záležitosť.
a ja som pochopil, že mám aj dušu.
duševný orgazmus je odmena za našu vernosť
a vytrvalosť. preto prichádza tak zriedkavo.

 

39./

keby sme sa pred každým odsúdením človeka
zaujímali aj o dôvody jeho činu, museli
by sme veľakrát odsúdiť najprv sami seba, že
sme ho vôbec chceli odsúdiť. keby Boh súdil
len na základe našich skutkov, nebo by bolo
prázdne. nevyprázdňujme svet.

 

41./

Boh je síce všemohúci, no my hovoríme
áno a nie. bez nášho áno by bol Boh len pastier
bez oviec a my ovce bez pastiera. a nebo
by mohli poslať do konkurzu. a už mi viac
nehovorte, že Boh je egoista.

 

42./

vždy keď ma kritizujú za to, aký som rehoľník,
poviem im: Boh ma zavolal preto aký
som, nie aký by som mal byť alebo budem. ja
som sa sem nepýtal, on ma pozval. u neho
hláste reklamáciu.


44./

dnes skladám svoje prvé rehoľné sľuby
a premýšľam o slovách albana carisiho, ktoré
mi povedal:
keď sa ráno prebudíš, poďakuj Bohu, že žiješ,
a keď sa zvečerí, modli sa k Bohu, aby si nasledujúce
ráno mohol urobiť to isté.
tvoja modlitba nech nie je nikdy egoistická záležitosť,
pretože ak sa máš dobre ty a ostatní okolo
teba sa majú zle, nie je to modlitba. musíš sa vždy
najprv postarať o modlitbu za druhých a potom ti
spolu s ňou príde aj modlitba za teba.

 

45./

v deň, keď som spoznal živého Boha, začala
sa moja krížová cesta. neprešiel odvtedy
žiadny, že by som toto stretnutie ľutoval. skôr
naopak, naučil som sa vážiť si a rešpektovať
neveriacich. a tak trošku im závidieť. to čo si
ja už môžem len denne pripomínať, ich ešte
len čaká. prvé stretnutie s Bohom je ako prvá
láska. skús sa poobzerať. mám taký pocit, že
ťa práve čaká. živý Boh sa ťa chce dotknúť.
pozdrav ho odo mňa a odkáž, že ďakujem. ja
som zatiaľ na to nenabral odvahu.

 

46./

kláštor, to nie sú múry budovy. sú to múry
srdca, za ktorými žije chudobný, čistý a poslušný

Boh.

 

47./

najťažšou vecou v živote človeka je odpustenie.
pre Boha je to najľahšia vec na svete.
odpustenie je priepasť, ktorá nás navzájom
oddeľuje.

 

48./

my nevieme a bojíme sa. Boh vie a napriek
tomu sa nebojí.
strach je najdokonalejšia virtuálna realita,
ktorej sme my ľudia schopní.

 

50./

pochopiť dnešného človeka znamená pochopiť
nietzscheho antikrista. a to chce odvahu
zájsť do obchodu a kúpiť si zrkadlo.

 

51./

rozdiel medzi veriacim a neveriacim chorým
na rakovinu nie je v intenzite bolesti, ale
v prístupe k nej.

 

52./

vojna a kláštor urobia z muža chlapa.

 

53./

vždy keď spácham hriech a urobím niečo
zlé, Boh ma trestá láskou. a to je pre mňa to
najväčšie utrpenie.

 

56./

našiel som Boha. zodvihol som ho zo zeme.
chýbal mu kríž, a tak som mu ponúkol
svoj. prijal. bol taký zvláštny: niekto mu odrezal
ruky a nohy – iba kýpte.
pozeral som sa naňho a bolo mi ho ľúto.
zohyzdený Kristus bol výtvorom môjho života,
zatiaľ čo ja som si falošne nahováral, že
to tí druhí.

 

58./

pokora je našim lístkom na ceste za Kristom.
revízorom je sám Boh.
problém je v tom, že predavačmi nie sú ľudia
ktorých milujeme. preto sú z nás často
čierni pasažieri, ktorí nedokážu podísť k okienku,
lebo za ním sedí spolubrat so smradľavými
nohami.

 

59./

celibát je nepochopený dar. možnosť každý
deň sa celý venovať Bohu. veď čo viac mu
môžeme ponúknuť, ak nie samých seba? a čo
menej mu chceme dať, ak nie nás samotných?

 

60./

Boh nestojí o naše zvyšky. chce nás celých.
nato nám dal kríž. nie na okrasu.

 

61./

môj starý spovedník mi dnes povedal:
ak chceš byť dobrý kňaz, spytuj si svedomie, či
dokážeš vydržať bez ženy a bez peňazí. ak nie, nebude
z teba dobrý kňaz. dávaj si pozor na ženy a na
peniaze.
svoju neveru voči Bohu dokážeš pred ľuďmi
skryť, lásku k peniazom však pred nimi neutajíš.
nikdy nebuď lakomý.
neveru ti ľudia odpustia, lakomstvo ti ale nikdy
nezabudnú.

 

62./

modlitba je ten najcennejší dar, aký môžeme
jeden druhému dať. a nikto sa už nemôže
vyhovoriť, že je príliš chudobný.

 

64./

Boh nikdy nič nevyčíta, vždy sa snaží pochopiť.
výčitky sú parketou diabla. hriech a výčitky
sú jeho najsilnejšou zbraňou.

 

69./

niekedy stačí povedať Bohu: milujem Ťa.
to má často oveľa väčšiu cenu ako povinné
modlitby celého dňa.


70./

ľudia si mnoho ráz myslia, že my v kláštoroch
nemusíme zápasiť o Božiu milosť. ako
veľmi sa mýlia. žiaden kláštor nie je nebo.
v tom je Božia spravodlivosť.
inak by všetci ľudia boli v kláštoroch a nikto
by sa nechcel trápiť v živote.

 

71./

Boh má rád kláštory - kvôli hre na schovávačku.

 

72./

sedím v kaplnke a čítam bukowského. neprestal
som mu rozumieť a to je fajn. o malú
chvíľu vystrieda charlesa v mojich rukách breviár.
idem zachraňovať svet. keby sa vám zdalo,
že som sa až priveľmi zmocnil svojej úlohy,
príďte ma zachrániť. budem čakať.